Hello world!
Welcome to WordPress. This is your first post. Edit or delete it, then start writing!
a
Non mwen se Renald Sommervil. Mwen se yon lidè, yon aktivis, epi yon pitit gason Ayiti ki fyè. Mwen te viv lit pèp nou an kont povrete, enjistis, ensekirite, ak dezespwa. Men, mwen te temwen tou fòs, kouraj, ak lespri endommajab pèp Ayisyen an.
Se kwayans sa a ki te pouse m kreye Stand Up for Haiti, yon mouvman ki fèt pa pou pouvwa, men pou sèvis. Misyon mwen se retabli diyite, rebati espwa, epi transfòme avni nou.
Atravè platfòm sa a, mwen kanpe avèk chak Ayisyen ki reve yon demen miyò. Ansanm, nou pral leve simonte divizyon, konbat koripsyon, epi louvri pòt opòtinite pou pitit nou yo ak jenerasyon k ap vini yo.
Mwen kwè nan verite anvan koripsyon, inite anvan divizyon, ak aksyon anvan pwomès vid. Batay pou lavni Ayiti a se pa pou mwen sèlman, li pou nou tout.
Mwen te kòmanse karyè mwen nan sektè Ospitalite a, kote mwen te travay nan salamanje ak kwizin restoran kote mwen te devlope yon etik travay solid, ladrès travay ann ekip, ak kapasite pou rete kalm anba presyon. Eksperyans sa yo te anseye m kijan pou m bay rezilta konsistan nan anviwònman rapid, kalite ki te vin fondasyon karyè mwen nan sekirite ak pwoteksyon ekzekitif.
Karyè sekirite mwen te kòmanse nan Pò Miami, kote mwen te responsab kontwòl aksè, patwouy, epi travay kole kole ak lapolis pou asire sekirite nan operasyon gwo echèl. Apre sa, mwen te elaji travay mwen pou sekirite nayklib ak pwoteksyon evènman, kote mwen te espesyalize nan kontwòl foul moun, prevansyon ensidan, ak dezeskalade konfli.
Tank repitasyon m t ap grandi, mwen te vin tounen yon chofè pèsonèl selebrite ou ka fè konfyans, pou asire transpò an sekirite ak diskrè pou moun ki gen gwo vizibilite. Eksperyans sa a te apwofondi ekspètiz mwen nan lojistik, planifikasyon wout, ak mentni konfidansyalite kliyan.
Baze sou fondasyon sa a, mwen te lanse pwòp konpayi gadkò prive mwen an ak pwoteksyon pou ekzekitif. Jodi a, mwen dirije yon ekip pwofesyonèl ki bay solisyon sekirite pèsonalize pou kliyan ki soti nan mizisyen ki te genyen Grammy ak aktè Hollywood rive nan ekzekitif Fortune 500 ak dignitè entènasyonal yo. Nou konsantre sou diskresyon, fyab, ak bay yon sèvis klas mondyal ki pèmèt kliyan nou yo santi yo an sekirite epi sipòte tout tan.
Avèk plis pase 15 ane eksperyans, mwen pote yon konbinezon inik nan Ospitalite, sekirite, ak lidèchip biznis nan chak travay — toujou angaje pou kreye anviwònman ki an sekirite epi bay lapè lespri.
a
Rezime Egzekitif Refòm Jistis ak Politik Anti Koripsyon
Sistèm jistis Ayiti a soufri anba koripsyon, entèferans politik, ak mank konfyans piblik la. Rezime sa a prezante yon vizyon refòm pou etabli yon sistèm jistis endepandan, transparan, epi responsab kòm fondasyon pou rekiperasyon nasyonal la. Pwopozisyon an konsantre sou bay enstitisyon yo pouvwa, pwoteje moun k ap denonse move zak, dijitalize operasyon jidisyè yo, epi asire aksè egal a lajistis pou tout sitwayen. Objektif prensipal yo
Endepandans Jidisyè: Etabli yon sistèm nominasyon ki baze sou merit ak yon Konsèy Jidisyè endepandan.
Biwo Anti-Koripsyon: Kreye yon biwo pwokirè nasyonal espesyalize
Zouti Transparans: Aplike acha elektwonik, done tribinal ouvè, ak deklarasyon byen piblik.
Patisipasyon Sitwayen: Enplike sosyete sivil la, medya yo ak sitwayen yo nan mekanis siveyans yo.
Jistis Dijital: Deplwaye platfòm elektwonik pou swiv dosye yo, pou pwograme randevou nan tribinal, ak pou jwenn aksè piblik.
Implementation Roadmap
Phase 1 (0–12 months)
Launch pilot reforms: digital tools, judicial training, and open contracting portal.
Faz 2 (1–3 ane) Adopte lejislasyon kle yo, mete biwo anti-koripsyon an an fonksyon, epi ranfòse siveyans lan.
Faz 3 (3–5 ane) Deplwaman nan tout peyi a, evalyasyon kontinyèl, ak ranfòsman kapasite.
Rezilta yo espere
Ogmante konfyans piblik la nan sistèm jistis la. Pi gwo pousantaj kondanasyon pou ka koripsyon. Rediksyon akimilasyon dosye ak rezolisyon ka pi rapid. Bidjè transparan ak aksè piblik a done gouvènman an. Ranfòsman pwoteksyon eta de dwa ak dwa moun.
Konklizyon Refòm jistis la esansyèl pou renouvèlman demokratik an Ayiti. Politik sa a sèvi kòm yon plan pou yon gouvènans transparan, kwasans ekonomik ak estabilite sosyal atravè leta dwa. Lè l aplike etap sa yo, Ayiti ka retabli konfyans epi kreye yon sosyete jis kote entegrite gide sèvis piblik la.
Refòm Sistèm Sante ak Plan Nasyonal Enfrastrikti Medikal pou Ayiti
1. Deklarasyon Vizyon
"Pou konstwi yon sistèm sante modèn, aksesib, epi ekitab an Ayiti ki bay swen kalite siperyè."
pou chak sitwayen epi li asire sipò medikal espesyalize pou Lapolis Nasyonal la ak Fòs Ame Ayisyen yo.”
2. Sitiyasyon aktyèl la ak defi yo
Sistèm swen sante Ayiti a ap fè fas ak gwo limitasyon. Doktè ak enfimyè yo pa byen peye, sa ki lakòz
akòz yon mank pwofesyonèl kalifye nan tout peyi a. Anpil lopital pa gen swen medikal esansyèl
ekipman, epi plizyè rejyon rete san enstalasyon swen sante adekwa. Absans
lopital dedye pou Lapolis Nasyonal Ayisyen an ak Fòs Ame yo febli sistèm nasyonal la
kapasite repons ijans. Ranfòsman swen sante esansyèl pou sekirite nasyonal,
pwodiktivite, ak rezilyans.
3. Objektif Prensipal yo
4. Restriktire sistèm sante nasyonal la pou l pi efikas e pi aksesib. 2. Ogmante salè yo.
ak benefis pou doktè, enfimyè, ak pèsonèl medikal. 3. Bati epi ekipe nouvo lopital,
bay priyorite a enstalasyon Lapolis Nasyonal ak Lame a. 4. Modènize lopital ki deja egziste yo ak teknoloji dijital
sistèm yo. 5. Mete sou pye yon Sèvis Medikal Ijans Nasyonal (SEMU) pou yon repons rapid.
5. Pilye estratejik refòm nan
A. Ranfòsman Mendèv Sante – Amelyore konpansasyon, fòmasyon ak benefis pou
travayè swen sante yo. B. Ekspansyon enfrastrikti – Bati 10 nouvo lopital rejyonal, ki gen ladan
enstalasyon pou lapolis ak lame a. C. Refòm Finansman ak Jesyon – Etabli yon
Fon Nasyonal Envestisman nan Sante (NHIF) avèk transparans. D. Sante Militè ak Lapolis
Entegrasyon – Kreye lopital espesyalize pou chòk ak reyabilitasyon. E. Sante Piblik ak
Teknoloji – Nimerize dosye sante yo epi amelyore siveyans epidemi an.
6. Aplikasyon rPlan
Faz 1 (0–12 mwa): Lanse pwojè pilòt, ogmante salè doktè yo, epi kòmanse konstriksyon
lopital lapolis/lame. Faz 2 (1–3 ane): Bati senk nouvo lopital rejyonal, aplike
dosye dijital, epi fòme 5,000 pèsonèl medikal. Faz 3 (3–5 ane): Ranpli dis
lopital yo, etabli tout operasyon SEMU a, epi asire aksè inivèsèl a swen.
7. Kad Bidjè Estimatif
(Premye 3 Ane yo)
Konstriksyon Lopital
(10 an total): $180 milyon dola
– Ogmantasyon salè pou travayè sante yo: $45
milyon chak ane
– Amelyorasyon Ekipman ak Teknoloji: $30 milyon dola
– Fòmasyon ak Bousdetid: $10 milyon dola
– Sèvis Medikal Ijans Nasyonal: 25 milyon dola
Administratif
Sipèvizyon ak siveyans: 5 milyon dola
Total (Estimasyon sou 3 zan): ≈ $295 milyon dola
1. Patenarya ak Sipò Entènasyonal
Patnè kle yo ap gen ladan yo Òganizasyon Mondyal Lasante (OMS), Pan American Health
Òganizasyon (OPS), Bank Mondyal, Kò Medikal Entènasyonal, Dyaspora Medikal Ayisyen an
rezo yo, ak Lakwa Wouj la. Kolaborasyon avèk envestisè prive ak òganizasyon filantwopik
y ap ankouraje enstitisyon yo tou.
2. Siveyans ak Evalyasyon
Success will be measured by clear performance indicators such as:
– Retansyon doktè ogmante de 40%.
– 90% popilasyon an kouvri pa lopital ak klinik.
– Lopital lapolis ak lame yo ap fonksyone nèt ale nan 3yèm ane a.
– Piblikasyon anyèl sou depans sante transparan yo
reports.
1. Conclusion
Reforming Haiti’s health system is both a humanitarian and national security imperative. This
Plan an prezante yon plan reyalis pou ranfòse enfrastrikti medikal la, rekonpanse pwofesyonèl sante yo, epi bay swen espesyalize pou defansè nasyon an. Yon popilasyon ki an sante se fondasyon yon Ayiti ki solid e pwospè.
Platfòm Prezidansyèl Kilti ak Atizay pou Ayiti aPa Prezidan Renald Sommervil
Istwa Ayiti se yon istwa kouraj, bote, ak rezistans. Malgre nasyon nou an te andire difikilte ak neglijans, pèp nou an pa janm pèdi ritm li, kreyativite li, oswa lespri li. Kè Ayiti bat nan mizik nou, atizay nou, dans nou, lafwa nou, ak tradisyon nou yo. Sa yo se pa sèlman ekspresyon kilti, yo se nanm idantite nou ak fondasyon inite nou. Antanke lidè ak aktivis, mwen kwè ke rekonstriksyon Ayiti pa kòmanse sèlman ak enfrastrikti ak enstitisyon, men ak renesans kilti ak fyète nou. Atravè atizay, edikasyon, ak opòtinite, nou pral retabli diyite pèp nou an epi enspire espwa nan chak kominote. 'Kilti, Fyète, ak Espwa' se pa sèlman yon platfòm, se yon pwomès pou renouvle lespri Ayisyen an, pou envesti nan jèn nou yo, epi pou montre mond lan fòs kè nasyon nou an. Se pou plan sa a make yon nouvo chapit pou Ayiti, yon chapit kote kilti a ap dirije chemen inite, lapè, ak devlopman nasyonal.
Kilti, Fyète, Yon Nouvo Vizyon pou Renesans Kiltirèl Ayiti a
Fòs Ayiti toujou soti nan pèp li a ki rezistan, kreyatif, ak fyè. Pandan plizyè jenerasyon, mizik nou, dans nou, ak atizay nou yo rakonte istwa libète nou, lit nou yo, ak lespri nou. Men, pandan twò lontan, kè kreyatif Ayiti a te neglije. Platfòm "Kilti, Fyète, ak Espwa" a prezante yon nouvo vizyon: pou rebati Ayiti soti anndan pou deyò, lè nou retabli diyite, opòtinite, ak inite atravè kilti.
Anba plan sa a, kilti p ap yon bagay ki pase apre lòt bagay ankò, l ap tounen fondasyon renouvèlman nasyonal nou an. Platfòm nan pral pwomouvwa mizik, dans, atizay ak festival kòm motè edikasyon, fyète kominotè ak kwasans ekonomik.
Mesaj ki soti nan Renald Sommervil
Kilti Ayiti a se pi gwo eritaj nou. Atravè li, nou ka rebati konfyans nou, inite nou, ak nasyon nou. 'Kilti, Fyète, ak Espwa' se angajman mwen anvè chak Ayisyen pou onore tan lontan nou, bay prezan nou pouvwa, epi enspire lavni nou.
you are the heartbeat of our nation, full of strength, courage, and potential. I have seen the determination in your eyes, even when the odds seem impossible. You play soccer on dusty fields, run barefoot through the streets, and dream of becoming champions. That spirit, the Haitian spirit, is the strength that will rebuild our country.
Sports are more than competition; they are education, unity, and health. Through sports, we learn teamwork, discipline, and respect, the same values that can guide Haiti toward peace and progress. My vision is simple: every child, boy or girl, rich or poor, should have the chance to play, train, and grow through sports.
The Sports, platform is my promise to give our youth the opportunity to rise, to build confidence, and to represent Haiti with pride on the world stage. Together, we will strengthen the body, uplift the mind, and unite the nation.
Espò, Sante, ak Espwa, Rezime Piblik Jèn Ayiti yo se pi gwo fòs nou. Nan chak katye, soti nan mòn yo rive nan kot la, timoun ak adolesan reve pou yo vin atlèt, lidè, ak chanpyon. Enèji yo, disiplin yo, ak pasyon yo reprezante espwa nasyon nou an. Plan Espò a se yon nouvo vizyon pou Ayiti, yon vizyon ki itilize espò kòm yon chemen pou edikasyon, inite, ak renouvèlman nasyonal. Atravè espò, nou pral bati kò ki an sante, kominote ki pi solid, ak yon jenerasyon Ayisyen ki gen plis konfyans nan tèt yo, pare pou konkoure avèk fyète sou sèn mondyal la. Pou jèn Ayiti yo: fòs nou, disiplin nou, ak rèv nou yo pral rebati nasyon nou an. Espò se pa sèlman jwèt, yo se leson nan lidèchip, travay ann ekip, ak kouraj. Espò se pwomès mwen pou ede nou monte, pou ba nou opòtinite, epi pou fè nou fyè pou nou pote drapo Ayiti a byen wo.
Jodi a, m ap pale avè w non sèlman antanke yon sèvitè piblik, men antanke yon sitwayen Ayiti ki kwè pwofondman nan kapasite nou pou nou leve simonte dezòd la epi rebati yon nasyon ki gen lalwa, sekirite ak diyite. Pèp nou an te sibi gwo soufrans, vyolans, deplasman ak laperèz, men nou rete rezistan. Lè a rive pou nou sekirize peyi nou an, pwoteje sitwayen nou yo epi retabli fondasyon sosyete nou an. Deklarasyon sa a prezante Inisyativ Sekirite ak Estabilizasyon Nasyonal nou an, kòmanse avèk sistèm ayewopò ak pò yo, rive nan lari yo, lekòl yo ak lopital yo, epi fini ak refòm konplè ak responsablite lapolis ak fòs ame nou yo.
Faz 1: Retabli Kontwòl ak Aksè an Sekirite
Our first responsibility is to regain control of critical infrastructure, the arteries of national survival. Within the next 30 days, we will deploy vetted and trained police officers to secure the Toussaint Louverture International Airport, Cap-Haïtien Airport, and Port-au-Prince Seaport. We will establish perimeter security, 24-hour command posts, and controlled access checkpoints in partnership with international technical teams from the United Nations, CARICOM, and allied nations. Simultaneously, we will protect hospitals and schools within these operational zones, creating safe humanitarian corridors that guarantee medical access, emergency supplies, and the right to education even in crisis. This is not only a matter of logistics, it is a matter of life and dignity.
Faz 2: Pwofesyonnalizasyon ak Transparans
Soti nan 31yèm jou a rive nan 60yèm jou a, atansyon nou chanje sou entegrite ak transparans enstitisyonèl la. Chak anplwaye
manm nan ayewopò ak pò nou yo, soti nan pèsonèl sekirite rive nan ajan ladwàn, pral sibi
verifikasyon antereyan, anrejistreman byometrik, ak fòmasyon sou dwa moun. Nouvo sistèm eskanè ak siveyans yo pral asire ke tout kago, ki gen ladan founiti imanitè yo, yo tcheke epi anrejistre. N ap etabli yon Komite Sipèvizyon Sivil ki konpoze de lidè kominote yo, klèje, ak reprezantan biznis pou asire transparans ak responsablite. Sistèm revni nan ladwàn ak pò yo pral dijitalize pou elimine koripsyon epi redireksyon fon nasyonal yo bay sèvis piblik yo. Nan fen dezyèm mwa a, Ayiti pral kanpe ak yon sistèm sekirite modèn ak responsab ki
sèvi pèp la, pa enterè prive.
Faz 3: Ranfòse Rezilyans ak Konfyans
Nan 30 dènye jou faz 90 jou sa a, misyon nou an ap pase de kontwòl pou rive nan konfyans. Nou pral inogire Fòs Travay Konjwen Sekirite Ayewopò ak Pò (JAST) la, ki pral entegre lapolis, ladwàn ak fòs ame yo anba yon sèl estrikti kòmandman transparan. Yon Sant Entèlijans ak Siveyans pral swiv menas yo an tan reyèl, konekte done pò, ayewopò ak kominote a. Deyò pòtay nou yo, nou pral kòmanse aplike polisaj kominotè, pou asire ke chak katye Ayisyen santi yo pwoteje ak respekte pa gadyen li yo. Nou pral kontinye ranfòse lekòl ak lopital kòm senbòl sekirite ak espwa, pa sib laperèz.
Refòm Lapolis ak Lame
Vrè sekirite mande konfyans nan moun k ap pwoteje nou yo. Se poutèt sa, nou pral antreprann yon
yon pwogram konplè verifikasyon ak fòmasyon pou Polis Nasyonal la ak Fòs Ame Ayiti yo. Yo p ap jije ofisye yo sou lwayote anvè pouvwa a, men sou lwayote anvè lalwa, disiplin ak pèp la. Yo pral redefini wòl lame a pou sipòte lojistik, defans fwontyè ak repons nan ka dezas, pa represyon entèn. Yon nouvo Komisyon Plent ak Sipèvizyon Sivil pral asire ke abi yo anba envestigasyon epi pinisyon. Nou pral defann dwa moun kòm fondasyon otorite lejitim.
Gouvènans, Patenarya, ak Responsabilizasyon
Inisyativ sa a gide pa prensip transparans, jistis ak patenarya. N ap travay avèk alye rejyonal ak entènasyonal nou yo pou nou jwenn finansman, fòmasyon ak asistans teknik. Bidjè nou an, estime ant 33 milyon ak 40 milyon dola ameriken, pral jere avèk tout responsablite piblik, rapò chak mwa ak odit pa yon twazyèm pati. N ap pibliye endikatè pèfòmans kle pou mezire pwogrè nou an: omwen 20 òganizasyon imanitè.
vòl trete san danje chak semèn; 70% kago eskane epi otorize yon fason transparan; plis pase 1,000
pèsonèl verifye epi anrejistre byometrikman; epi yon rediksyon 50% nan koripsyon ak vyolans
ensidan nan 90 jou.
Yon apèl pou inite ak aksyon
Plan sa a se pa sèlman yon refòm administratif, se yon renesans nasyonal. Sekirite a se pa...
privilèj pou kèk moun sèlman; se dwa chak timoun Ayisyen, chak travayè, chak fanmi. Nou pa ka tann
pou lòt moun sove nou. Nou dwe dirije pwòp renouvèlman nou, avèk kouraj, disiplin ak inite.
Nou mande patnè nou yo sipò. Nou pwomèt pèp nou an pwoteksyon. Epi nou deklare lemonn antye: Ayiti pral leve ankò, an sekirite, souveren, epi fò.
Deklarasyon Piblik: Kanpe pou Respè ak Libète an Ayiti
An Ayiti, nou kwè nan libète, libète pou nou viv, pou nou pale, epi pou nou rete tèt nou. Chak Ayisyen merite viv avèk diyite ak sekirite, kèlkeswa moun yo ye oswa moun yo renmen.
Jodi a, twòp manm kominote LGBTQ a, Ayisyen ge, lezbyèn, biseksyèl ak transganr, ap fè fas ak entimidasyon, arasman e menm vyolans senpleman paske yo se tèt yo. Sa pa bon. Pèsonn pa ta dwe sibi atak oswa imilyasyon paske yo egziste.
Ayiti se yon nasyon lib, epi vrè libète vle di respekte dwa lòt moun pou yo viv verite pa yo. Lanmou, respè ak solidarite se valè ki bati yon peyi ki pi fò, ki pi ini.
Ann kanpe ansanm kont rayisman ak diskriminasyon. Ann di klèman: Tout moun merite respè. Tout moun merite lapè. Tout moun merite libète.
Sispann vyolans lan. Anbrase limanite.
Konpatriyòt Ayisyen m yo,
Chak jou, nou mache nan lari plen fatra ak dlo ki kanpe. Nou wè kanal ki debòde ak fatra. Nou wè bèt mouri nan lari yo, ak mache kote yo inyore sekirite alimantè. Lè lapli tonbe, wout nou yo tounen rivyè. Sa a se pa Ayiti nou merite a.
Peyi nou an ap soufri anba yon kriz anviwònman, yon kriz ki menase sante nou, diyite nou ak avni nou.
Swasanndis senk pousan nan pyebwa nou yo ale, yo koupe yo pou fè chabon pou fanmi yo ka fè manje. Men, destriksyon forè nou yo kite tè nou ekspoze a inondasyon, glisman tè, sechrès. Povrete fòse nou detwi anviwònman an, epi destriksyon anviwònman an ap agrave povrete nou an. Sik sa a dwe sispann.
Vizyon mwen senp epi solid: Yon Ayiti ki pi pwòp, ki pi vèt, epi ki pi an sekirite, pou tout moun.
Premyèman, nou pral netwaye kominote nou yo. Nou pral kreye yon Pwogram Nasyonal Netwayaj ak Jesyon Dechè ki pral mete moun yo travay pou kolekte dechè, netwaye kanal, epi resikle materyèl. Mache nou yo pral swiv estanda sanitasyon pou pwoteje sante pèp nou an.
Dezyèmman, nou pral pwoteje epi rebati forè nou yo. Nou pral aplike lwa kont koupe pyebwa ilegal, epi nou pral envesti nan rebwazman. Nou pral sipòte fanmi yo ak altènativ pou chabon, enèji ki pi pwòp e ki pi abòdab ki soti nan enèji solè, biogaz, ak konbistib dirab.
Twazyèmman, nou pral rebati vil nou yo yon fason responsab. Nou pral repare sistèm drenaj ak wout yo pou gwo lapli pa inonde kominote nou yo ankò. Nou pral asire ke vil nou yo grandi nan yon fason ki pwoteje ni moun ni planèt la.
Zanmi m yo, sa pa sèlman konsène anviwònman an. Li konsène avni nou, travay nou, sante nou, ak fyète nou. Chak Ayisyen merite viv nan yon anviwònman pwòp e an sekirite.
Ansanm, nou ka fè Ayiti tounen yon nasyon ki bay lavi, lanati ak pwogrè valè.
Yon Ayiti pwòp se yon Ayiti fò.
Ann rebati li, yon pyebwa, yon lari, ak yon kominote alafwa.
Nan nasyon nou an, chak moun gen dwa kwè — oubyen pa kwè — nan fason ki touche kè yo. Platfòm mwen an kanpe pou libète relijyon, egalite nan respè, ak pwoteksyon kont tout kalite diskriminasyon.
Libète Kwayans:
Chak moun gen dwa pratike, chanje, oswa chwazi pou pa swiv yon relijyon san yo pa pè oswa anba presyon.
Egalite devan lalwa:
Dwa oswa opòtinite pèsonn pa ta dwe depann de relijyon, orijin, oswa sistèm kwayans yo. Tout lafwa trete egalman devan lalwa.
Respè mityèl ak inite:
Ankouraje dyalòg ak konpreyansyon ant diferan kominote relijye ak kiltirèl yo. Divèsite ranfòse nou, li pa divize nou.
Zewo Tolerans pou Rayisman oswa Diskriminasyon:
Ranfòse epi aplike lwa ki pwoteje moun kont krim rayisman relijye, diskriminasyon nan travay, oswa arasman ki baze sou lafwa.
Konsèy entèrelijyonèl:
Kreye yon gwoup konsiltatif nasyonal oubyen lokal ki gen reprezantan diferan relijyon (ak gwoup ki pa relijye) pou ankouraje koperasyon ak bay konsèy sou politik.
Edikasyon sou Tolerans:
Aplike pwogram lekòl ak kominotè ki anseye sou relijyon mondyal yo ak valè imen pataje tankou konpasyon ak respè.
Inisyativ Sekirite Lafwa:
Bay finansman ak resous pou sekirite sant relijye yo, legliz yo, moske yo, tanp yo, sinagòg yo ak lòt bagay ankò, san favoritism.
Lwa klè kont diskriminasyon:
Ranfòse pwoteksyon pou ekspresyon relijye nan espas travay, lekòl ak enstitisyon piblik yo.
Langaj Piblik Enklizif:
Asire ke kominikasyon gouvènman an itilize yon langaj enklizif ki respekte tout sistèm kwayans yo.
Respè pou chak kwayans, inite pou chak Ayisyen.
Kòm Lidè, m ap asire ke chak Ayisyen, kèlkeswa lafwa oswa kwayans yo, santi yo pwoteje, respekte, epi lib. Ayiti fèt ak lafwa, ak kouraj ak lespri zansèt nou yo ki te kanpe ansanm nan non libète. Depi priyè nan legliz yo rive nan ritm seremoni Vodou yo, fòs nou toujou soti nan kwayans nou nan yon bagay ki pi gran pase laperèz. M ap defann dwa chak Ayisyen pou pratike relijyon yo, kit se kretyen, vodouyan, mizilman, oswa nenpòt lòt lafwa, san diskriminasyon oswa wont. Ansanm, n ap bati yon peyi kote pèsonn pa jije sou fason yo adore, men sou fason yo trete lòt moun. N ap ranfòse lwa ki pwoteje libète relijyon, sipòte edikasyon ki anseye tolerans ak konpreyansyon, epi onore tout tradisyon ki te fòme nanm nasyon nou an. Divèsite nou an se pa feblès nou, se limyè ki gide nou pou pi devan. Avni Ayiti depann de inite, pa divizyon. Epi inite kòmanse ak respè — pou chak kwayans, chak moun, ak chak rèv.
Ayiti posede yon potansyèl ekstraòdinè pou touris kiltirèl, istorik ak natirèl. Sepandan, pou peyi a reyalize tout potansyèl sa a nèt, li dwe bay priyorite a sekirite, enfrastrikti ak pèsepsyon entènasyonal. Dokiman sa a prezante yon estrateji konplè pou fè Ayiti yon destinasyon touristik ki an sekirite, atiran e dirab, pou ankouraje kwasans ekonomik ak fyète nasyonal.
Pou fè Ayiti destinasyon touristik ki pi an sekirite, ki pi otantik, epi ki pi akeyan nan Karayib la lè nou asire sekirite piblik, bay kominote yo pouvwa, epi fè pwomosyon kilti ayisyèn nan lemonnantye.
Konpatriyòt mwen yo, Ayiti te toujou yon nasyon ki gen rezistans, kouraj, ak richès kiltirèl san parèy. Pou nou libere tout potansyèl nou, nou dwe asire ke chak vizitè nan peyi nou an fè eksperyans sekirite, respè, ak bote eritaj nou an. Jodi a, m ap prezante estrateji nasyonal nou an: Touris pou Lapè ak Pwosperite. Atravè inisyativ sa a, nou pral etabli yon Fòs Sekirite Touris dedye, devlope Zòn Touris ki an Sekirite, rebati enfrastrikti esansyèl nou yo, epi bay travay ak fòmasyon pou jèn nou yo. Pwogram sa a pa sèlman pou akeyi touris; li konsène ranfòse souverènte nou, kreye travay dirab, epi retabli fyète nan nasyon nou an. Ansanm, nou pral reimajine Ayiti kòm yon destinasyon ki an sekirite, pwospè, ak pwospè pou lemonn. Ann rete ini. Ann rete fò. Ann kanpe pou Ayiti.
1–2 Etabli yon gwoup travay sou sekirite touris ak fòmasyon POLITOUR Ranfòse konfyans ak prezans sekirite
3–4 Idantifye epi prepare premye Zòn Touris ki an sekirite Sekirite operasyonèl nan vil kle yo
5–6 Lanse yon liy dirèk ijans 24 sou 24 ak patwouy mobil Kapasite repons rapid
7–8 Kòmanse kanpay medya mondyal la Chanje imaj Ayiti sou plan entènasyonal
9–10 Ouvè Enstiti Nasyonal Fòmasyon Touris Fòme 500 jèn nan konpetans touristik
11 Òganize laprès entènasyonal ak vizit moun ki gen enfliyans Atire envestisman ak pwoteksyon
12 Pibliye Rapò Sekirite Touris Ayiti a Montre pwogrè ak transparans
Welcome to WordPress. This is your first post. Edit or delete it, then start writing!